Sliezke a Poľské Beskydy (2009)

Odchod autobusu z Kysuce na turistickú prechádzku po Poľských Beskydách bol stanovený na 6:10h. Cca po 2,5 hodinách sme sa dostali po trase Čadca, Skalite, Koňakow na miesto, odkiaľ sa cca 50 turistov pod záštitou KTS Šport klub turistiky KNM, vydalo na pochod po modrej značke na Malinowskú skalu. Zamračená obloha, asi 10-12 stupňov a miestami severný vietor nás sprevádzali po celé dopoludnie. Pekné prostredie, chodníky čisté. Mierne, ale súvislé stúpanie nás cca po dvoch hodinách priviedlo na prvý z vrcholov našej trasy. Malinowská skala (1152), vrchol tvorí súvislá skala niekoľkých štvorcových metrov. Malé občerstvenie, foto, vymenenie si pár dojmov, a ide sa ďalej. Zdá sa, že v Poľských horách prší trocha častejšie, ako u nás. Presvedčila nás o tom trasa lesnou cestou, miestami úplne neschodnou, kvôli súvislým kalužiam. Obchádzky cez rašeliniská prerastené kríkmi čučoriedia, neboli o mnoho lepšie. „Špongia“ nasiaknutá vodou. Pripomínalo nám to trasoviska na Šumave, ako z filmu „Kráľ Šumavy“. Našťastie, možno po 100-150 m sa cesta zlepšila. Ďalej viedol chodník dolu. Staré smreky boli miestami vyschnuté, čo umožňovalo výhľady do dolín. Mnoho sme však nevideli. Zo zamračenej oblohy začalo mrholiť. Zhruba dve hodiny od ďalšieho vrcholu našej trasy, Baranej Gory (najvyšší vrch rovnomenného pohoria), sme stretli dvoch turistov z Poľska. Vykračovali čulým krokom ľudí, ktorí majú radí pohyb. Prekvapenie nastalo, keď sa náš predseda Ferko Žabka spýtal na vek toho staršieho. Mal 80 rokov. Možno v tvári vypadal starší, ale jeho čiperný krok, výdrž a celkové držanie tela hovorilo skôr o vitálnom päťdesiatnikovi. Vždy som sníval, že raz, keď dovŕšim 80. rokov spravím si výstup na Tatranský Kriváň. Teraz viem, že je to možné. Chce to však aspoň takú životaschopnosť a radosť z pohybu, akú sme videli na „starčekoví“ z Poľska. Aj keď tento starček bol starý len vekom.
Na Baraniu Goru (1220m) sme prišli už za hustejšieho mrholenia. Dvaja Poliaci už sedeli na lavičke pod rozhľadňu a posilňovali sa. Výstup na rozhľadňu, posilnenie, chvíľa odpočinku a ide sa dolu. Po pol hodine, dážď končí. Oblaky sa pomaly trhajú, občas presvíta slnko. Na chatu, poslednú to zástavka pred zostupom na Koci zámok (847m), prichádzame už suchí. Prekvapenie. V Poľsku, pár km od Slovenských hraníc nedostaneme pivo, či kávu za Euro. Kde sa podel Poľský obchodný duch? Šťastie, že sa našiel z našej skupiny kamarát, ktorý mal viac Zlotých.
Posilnený kávou a chvíľou oddychu vyrazili sme ďalej. Slniečko rozohnalo mraky a my sme postupne zhadzovali teplejšie vetrovky. Po niekoľkých km sa nám otvorili doliny. Viditeľnosť sa zlepšila. Mierne oblé kopce, lúky a na nich rozosiate skupinky obydlí. Skoro ako doma na Slovensku. Dokonca i miestopisne názvy podobné ako u nás - Laliky, Malinka, Istebna Javorzynka..., a bolo by ich viac, keby sme si odmysleli w alebo sz. Hold sme Slovania.
A to už po asfaltových cestách spevnených protišmykovými betónovými tvárnicami, prichádzame na parkovisko, miesto parkovania nášho autobusu. Tam sa stretávame so skupinkou, ktorá stihla navštíviť i miestne múzeum. Na záver dobre padne štamprlik Zubrovky, miestna špecialitoa. Podľa informácií barmanky sa jedná o vodku v ktorej je vylúhovaná tráva zubrovka. Ešte jedno pivo a nasadáme do autobusu na cestu domov.
Koniec dobrý, všetko dobre. Ostal len príjemný pocit z Poľskej prírody.

--- BoGal ---